Som perfekcionista - čo s tým?

17.07.2018

Vždy som bola perfekcionista. Až mi to začalo liezť na nervy. Keď ma rodičia a učitelia už v škole dávali za príklad a moja sestra a moji spolužiaci nepočuli nič iné, iba: ..."bez si príklad z tvojej sestry"... mala som z toho zlý pocit. Na mňa to pôsobilo kontraproduktívne a na moju sestru a spolužiakov demotivujúco. Veľmi dlho som fungovala - nie žila - tak, že som sa snažila vyhovieť predstavám celého svojho okolia, snažila som sa vyhovieť ich 100%-ám. Dovolila som im, aby mi nastavovali latku podľa svojích predstáv a tak vysoko, že som si jedného dňa uvedomila, že už na tú latku ani nedovidím, a že nechcem byť perfektná tak ako si to predstavujú oni. Začala som si sama - pomaly a postupne - nastavovať svoju latku.

Takýmto podobným spôsobom, sme prebrali mnoho návykov, ktoré nám až do dospelosti komplikujú život. Vznikajú závislosti, porovnávame seba s inými a porovnávame všetko, mnohokrát aj neporovnateľné, očakávame, stávame sa nedostupnými... O tom, ako môžu byť ľudia kôli "vypestovanému" perfekcionizmu vyhorení, v depresiách, nešťastní a vlastne tým pádom vo svojom živote nespokojní, možno napíšem niekedy inokedy.

Po prvé: perfekcionizmus, ako taký, nie je. Možno v matematických úlohách. Keď píšeme nejakú prácu alebo pripravujeme workshop. Perfektné nie je nič. Každý učiteľ, každý účastník workshopu má iný pohľad na vec.

Po druhé: to, čo sa dnes zdá perfektné, zajtra už také byť nemusí.

O perfekcionistoch sa vždy hovorí, že buď všetko dosiahnu a všetko je u nich dokonalé a výborné alebo že to nedali, že to nezvládli, pretože si latku nastavili príliš vysoko.

Ak chcete byť perfektní a nie ste, pretože máte napr. staršiu sestru, ktorá je perfekcionistka...:) a vypestovali ste si nízke sebavedomie a sebadôveru alebo aj ste perfektní, ale máte nastavenú latku tak veľmi vysoko, že ju iba zriedka dosiahnete a tým pádom nie ste so sebou spokojní - tak toto sa dá veľmi jednoducho zmeniť.

ALE - je tu jedno ale, ako pri všetkom, čo sa nás osobne týka.

Musíme to zmeniť MY SAMI.

Tu neexistuje žiadna výhovorka, pretože perfektným môže byť každý človek.

Kĺúč je ako vždy, v nás samých.

Ide o to, aby sme žili to, čo pre NÁS znamená  byť perfektným.

Robiť maximum toho, čo vieme a čo môžeme.

To je našich 100%.

Vôbec nehrá rolu, či našich 100% je pre niekoho iba 80% alebo možno iba 30%. Je to dnes a pre nás, tých našich 100%. Zajtra možno budeme môcť urobiť menej, ale aj to menej bude pre nás našich 100%.

Keď sa na našich 100% pozrieme z tohto uhla pohľadu, zrazu bude náš perfekcionizmus pre nás zábava.

Nepotrebujeme žiadne porovnávanie s niekým tak dobrým, že sa nám zdá až neskutočný...

Ak už sa porovnávať chceme, tak potom iba s našou lepšou variantou, ktorou chceme byť...

Skúsme celý týždeň vedome praktizovať to, že pri všetkom, čo budeme robiť, budeme vydávať naše maximum, našich 100%.

Iba tak, pretože to vieme, môžeme a robí nám to radosť.

Ak dnes dávame to čo vieme a môžeme, sme šťastní.