Životný koučing a fotografia

Na svojej  životnej ceste a na ceste k sebe som zistila, že stojí za to nasledovať vlastnú pravdu. Tiež som zistila,  že môžeme začať kedykoľvek.

S tým, čo máme.

S tým čo je práve teraz.

Fotografovať som začala  v roku 2009, ako samouk. Pokusy a omyly. Hľadala som svoj štýl, nestačilo mi to čo som vedela. Nestačilo mi iba dokumentovať realitu. Absolvovala som niekoľko workshopov, tématicky zameraných skôr na výtvarnú fotografiu, ktorá ma oslovila najviac. Neskôr som mala to šťastie absolvovať stáž u fotografa Vladimíra Židlického v Brne, ktorá mi otvorila cestu k médiu fotografie a tým aj k mojej duši.     

https://www.renatavogl.com 

Nasledovala som volanie môjho srdca a začala som pracovať na tom, aby sa to, čo ma naozaj baví stalo mojím zamestnaním.

A tak som spojila koučing s fotografiou do jedinečnej formy koučingu, pri ktorej je možné naučiť sa základy fotografovania a spoznať samého seba cez vlastné obrazy.

"Fotograf nejakým spôsobom pripomína viac hudobníka ako maliara, sochára alebo iných výtvarných umelcov. Fotograf a hudobník pracujú s neviditeľnou energiou                a vytvárajú mosty medzi svetmi. ... je hudobník svetla, ktorý je schopný premostiť vás        a vašu dušu. Na chvíľu zdvíha hmly nad riekou svojho života a umožňuje vám nahliadnuť do vlastných hĺbok, do svetov farieb, fantázií, tónov, neobmedzených divokých prvkov      a sveta s jasnosťou vychádzajúceho slnka, ktoré samy o sebe sú vlastné. ...Svet fotografie nie je len vášeň, ale aj spôsob sebarealizácie a sebapoznania." (D. Vigašová) 

Čo sa vlastne deje pri fotografovaní? 

Ešte predtým, ako sa pokúsim odpovedať na túto otázku, by som ešte rada povedala, že som naozaj tvorivý človek. Odkedy si spomínam, vždy som niečo tvorila. Nejaké obdobie som písala aj básne. Vraj dobré. A práve tedy, keď mi už viac neprichádzali poetické obrazy a tento tvorivý kanál sa zatvoril, vtedy mi prišla do cesty fotografia. Dnes už viem, že to nebola náhoda. Vtedy mi už nestačili "iba slová" na vyjadrenie svojich emócií a môjho pohľadu na svet. Potrebovala som obrazy. Moja duša dychtila po obrazoch a tie mi práve fotografia ponúkla. Priam ma vtiahla do svojho sveta. Viac o tom, ako pôsobia obrazy na náš vnútorný svet si môžete prečítať tu: Metóda fraktálnej kresby

A čo sa teda deje pri fotografovaní? Môžem sa pokúsiť čo najlepšie vyjadriť, čo              pri fotografovaní prežívam ja sama. Je to ako pri maľovaní obrazov, ja to vnímam tak,         že namiesto farieb maliara, ja maľujem svetlom. Myšlienky, pocity a obrazy nachádzajúce sa v našom vnútri, reps. vnútorný stav bytia, stav plynúcich obrazov sa zhusťuje                a pomocou hľadáčika, svetla a fotoaparátu sa spája do obrazu, do zachyteného momentu, ktory je neopakovateľný a nereprodukovateľný. Spája sa s farbami v tom aktuálnom momente. Každá farba má svoju vlastnú povahu, svoje vlastné vlnenie, svoje vlastné emocionálne vyžarovanie, svoju jedinečnú symboliku.  Celý proces neurčite plynie v hľadaní a tápaní. Neurčitosť trvá do chvíle, kým stlačím spúšť.  Vtedy sa udeje to, ako keď pri maľovaní zaschne farba a získa pevnú formu. A tu začne nový proces.            Sila, ktorá vyžaruje z novej "namiešanej farby", pri fotografii i sila obrazu, ktorý vznikol,  pôsobí spätne na telo a dušu a vyvoláva nové myšlienky a emócie. Je to proces              od tekutej energie k energii sformovanej a zase späť k energii plynúcej. Tento formotvorný proces má na človeka enormné celostné účinky. 

Prijatie seba samého je základom šťastného a vyváženého života.

So starými, aktuálnymi a novými fotografiami od vás a prostredníctvom dialógu, emócií    a dojmov, so mnou ako s vašou koučkou, máte šancu lepšie sa spoznať a prijať seba        z úplne inej strany.

Zo svojho vnútra.

Vďaka tomu sa stanete silnejšími a istejšími vo vyjadrovaní svojej osobnosti. 

Máte sa radi? Ako sa na seba pozeráte v zrkadle? Kriticky alebo zhovievavo? 

Ktoré časti tváre alebo tela sa vám páčia a ktoré časti sa vám nepáčia? 

Čo vidíte, keď sa po sprchovaní pozeráte na seba do zrkadla? 

Prijímate seba takých, akí ste? 

Aké pocity vznikajú, keď sa pozriete na svoje fotografie? 

Vidíte sa radi?  Ste k sebe príliš kritickí? Kedy? ...

Prečo koučovanie a fotografia?

Prijať seba, tak ako ste, so všetkým čo vyjadrujete svojou úžasnou osobnosťou, je začiatkom života v spokojnosti. Je to ale i začiatkom zmien, ktoré vo vás už dlho vyžadujú realizáciu.

Počas viacerých stretnutí prostredníctvom koučovania  s fotografiou  môžete preskúmať a skonsolidovať  túto sebakoncepciu. 

Pri fotografovaní autoportrétov budete zároveň autorom, predmetom a divákom              a objavíte novú stránku seba samých. 

Zároveň sa môžete naučiť  základy fotografie. Nie sú potrebné žiadne predošlé znalosti z fotografovania. Fotiť môžete aj svojím mobilom, ak nevlastníte fotoaparát. Voľba je na vás. 

Fotografovaním a následne vyjadrením svojich emócií budete mať možnosť sa s nimi vysporiadať a pozrieť sa na seba z nového uhla. 

Ak tak neurobíte, nemusíte sa spoznať alebo sa môžete cítiť ako niekto iný. Môžete sa cítiť ako niekto, koho ste predtým poznali. 

Prostredníctvom obrazov zistíte, čo všetko je naozaj súčasťou vás a vašej osobnosti. 

 Objavenie tejto osobnosti a umožnenie zmeny vám dodá silu a odhodlanie. 

Pretože ste úžasná a vzácna bytosť, ktorá chce byť milovaná a prijatá.

Nie inými. To je už iba čerešnička na torte, ktorá môže výborne chutiť aj bez nej.  

Bytosť milovaná a prijatá - sama sebou. 

                      Dohodnite si prvé stretnutie